Po dvoch rokoch som sa vrátil do krajiny Inkov.Najmä Peru prežíva neskutočný boom turizmu. Machu Picchu je taká superikona, ktorú prichádzajú vidieť z celého sveta milióny turistov . Pobyt na ňom sa od 1.júla skracuje na poldeň. Vysnívaná romantika sa trochu skracuje.
Svetový turizmus putuje po vychodených diaľniciach od jednej ikony k druhej. Ak si porovnáte ponuky rôznych cestoviek práve v Peru, tak sa takmer neodlišujú. Mojim cieľom je vniesť medzi tieto turistické ,, highlity“ niečo, naviac – kus outdoorového zážitku. Preto na Machu Picchu prichádzame už roky cez horské sedlo popod ľadovcovú horu Salcantay – po vlastných. Rafting na najhornejšom úseku Amazonu- Apurimacu s touto skupinou bol možno posledný krát. Užili sme si ho v divokých perejach ako sa patrí. Bolívijská cesta v strmých svahoch Ánd, bola v minulosti, kedy ňou prechádzali desiatky nákladiakov taká nebezpečná, že dostala názov ,, Cesta smrti“. Výborný názov aby sa to dnes dobre predávalo v turistickom odvetví. Jazda na bajku začína pod ľadovcami vo výške 4700 metroch nadol trvá 63 kilometrov v úchvatnom prostredí strmých horských zrázov a nižšie už aj pralesa a končí v tropickom prostredí. Výborný cieľ. Aj tu nie sme sami. Avšak desiatky nie sú tisíce. Vec druhá je aj optimálna načasovanosť. My tieto destinácie robíme len mimo obdobia dažďov, lebo v horskom prostredí vtedy, aj keď neprší, môžu byť hmly, blato a nič nemusíme vidieť.
Ako to bolo naposledy v júny 2017 si môžete pozrieť na výbere z fotografií. S pozdravom Becko
