Po 5mesiacoch som sa vrátil na magickú stolovú horu Auyán Tepuí. Dôvod sú kamaráti, ktorým sa myšlienka zlanenia povedľa Salta Angel stala výzvou a túžbou. Nikdy mi nerobí problémy sa vracať na výnimočné miesta. Navyše som na expedícii, ktorú ponúkam aj komerčne „Vertikálna Amazónia“ urobil zopár dobrých vychytávok. Tou najlepšou bolo asi spať poslednú noc pred zlanením na hrane hory.
Bol to neskutočný zážitok zažiť brieždenie nad morom hmiel, z ktorých vystupuje kolmá pevnosť najväčšej stolovej hory. Vodopád je naviac orientovaný na východ a v zlatých farbách ranného slnka sa rútil do kilometrovej hĺbky kúsok od nášho stanu. Zlanenie dnes prebieha po kvalitných vŕtaných štandoch, lebo tento trek a zlanenie sa dostalo k svetovým outdoorovým highlitom. Absolvuje ho ročne asi tak 5-6 skupiniek, z ktorých tento rok boli dve Slovenské. My sme sa na tento 800metrový zlaňák kolmej a neskôr pralesnej džunglosteny, tentoraz pripravovali v Slovinsku pri kaňoningu a doladili na Beckove. Treba totiž vedieť zlaňovať z batohom medzi nohami. Keďže poobedňajšie dažde po celý čas prechodu hory (7dní) a zlanenia (2dni) prichádzali až poobede, v pohode sme stíhali. Po 9dňoch kotlíkovej stravy nás pod vodopádom čakalo kanoe s Indiánmi a ako je tu zvykom pečenými kurencami.
Neskôr naše cesty smerovali tradične do Delty Orinoka, zrelaxovať v turistickej lódži v pralese, medzi Indiánmi, opicami a papagájmi. Záverečná bodka za vydarenou akciou tradične koralové ostrovčeky v Karibiku, palmy a kuba libre. Ja sa k vodopádu Salto Angel vraciam znova už o dva týždne, tentoraz obvyklou cestou po rieke odspodu s turistami. O rok pravdepodobne však opäť po vertikálach Amazonských.
Peter- Becko- Anakonda
