V roku 2017 sa mi po mnohých rokoch pokusov a pátrania, podarilo naviazať kontakt a uskutočniť výpravu s vzácnymi Indiánmi Hoti. Doslovne luďmi z pralesa. Bolo to v odľahlom kúte Venezuely, v údolí pohoria Sierra de Maigualida. Strávil som v ich komunite prvý krát neskutočne krásny týždeň. O rok neskôr sme sa k nim vrátili s filmárom Pavlom Barabášom a 2 kamarátmi. Prišli sme počas tradičných kultúrnych a slávností, ktoré trvali celý mesiac. Filmový dokument ,, Tieň jaguára“ podáva nevšednú výpoveď o jedných z posledných prírodných, civilizáciou málo dotknutých, Indiánoch z pralesa. https://www.pavolbarabas.sk/filmy/tien-jaguara.
Dnes sa aj ich svet začína meniť . Menia ho najmä misionári, zlatokopectvo, globálne zmeny politické aj klimatické. Samotní Hoti sú vábení vonkajším svetom. Toto mení aj ich, ich hodnoty a aj ich krehké tradície. Nie je preto samozrejmé, ani isté, aby si svoje tradície udržiavali. Aj pralesní Indiáni sú takisto zvedavé ľudské bytosti. Sú v pokušení poznať náš svet. Cenou zato, je prienik zlatokopectva a misionárov a s tým súvisiaci negatívny vplyv na ich tradičné hodnoty. Okolité indiánske národy sú už dlhšie v štádiu rozpadu tradičných hodnôt. Moderné technológie menia ich existenciu. Po rokoch venezuelských kríz, aj Hoti potrebovali pomoc. Prichádzajú k nim epidémie malárie, osýpok, leismanie,… Neprichádzala pomoc od vlády. Sám som zorganizoval týmto Indiánom 3 finančné zbierky. V objeme 3 400 USD, z čoho bola 1/4 z vlastných prostriedkov. Cez medzinárodnú nadáciu Global giving a venezuelskou antropologičkou Egleé Zent sa im priviezli moskytiéry, lieky aj lekárska pomoc. Venezuelská vláda totiž dlhodobo zanedbáva Indiánske etniká. Niektoré komunity, napríklad 2 000 príslušníkov národa Warrao z delty Orinoka odišli do brazílskej Delty Amazonu, o 3 000 km. Misionári Ethos 360 neradostnú situáciu využili práve u Hoti. Pomoc priniesli. A nielen pomoc. K tomu aj vyškolených kazateľov, ich vlastných súkmeňovcov. Niečo za niečo. Indiáni potrebujú lieky, nástroje a tiež potrebujú svojich vzdelancov. V hlavnej dedine Kayamá majú aj svoju školu. Potrebujú však aj aj učiteľov, zdravotníkov, … Tý chodia do mesta Ciudad Bolívar na dlhšie či kratšie pobyty. Následne prinášajú do hĺbky pralesa, svojim súkmeňovcom zmeny. Vymývajú hlavy, zakazujú tradičné liečiteľstvo a duchovno – šamanizmus. Tomu, čo hovoríme pokrok, je aj tam svojim spôsobom deštrukciou tradičného života. Pokrok – v niečom iste pozitívny, inokedy aj s negatívnymi dôsledkami. Sám som zažil vo svete aj iné kontakty prírodných národov s moderným svetom. Etno turizmus. Napríklad v Etiópii, Namíbii, alebo v Paname. Aj také, ktoré prinášajú týmto prírodným a krehkým národom pozitívne benefity a zachovávanie tradícií. Vďaka peniazom z etno-turizmu si upevňujú svoje folkórne tradície a nemusia vpúšťať zlatokopov a vyhnali misionárov. Práve na tieto tradičné hodnoty sme my, ludia moderného sveta, najviac zvedaví. Dohodol som sa s ich predstaviteľom, kapitánom ( náčelníkom ) Gonzálom, že ak sa vrátim, privediem aj takýchto turistov. Od každého, ktorého privediem, dostane komunita 500 dolárov. My za to, na týždeň nazrieme do ich stále ešte autentického sveta. Sveta prírodných ludí. Našim základným táborom budú hlavnú osady Kayamá a Bayka, avšak navštívime s nimi aj malé osady roztrúsené v pralese. Tam chceme ešte zažiť tradičný šamanizmus. Pokoj, večerné spevy, prácu na pralesných políčkach conuco, zber medu, šport, rieka, škola, mnoho radosti. Zažijeme šťastné bytosti – či už deti, ale aj dospelých v krásnom kolektívnom súžití. Možno zažijeme aj lov serbatanou- fúkačkou. Hoti sú majstri v presnej streľbe. Nahí ľudia z pralesa bez pretvárky, stále ešte existujú. Dokedy to tak bude ? Ja verím, že aj vďaka takejto forme etno-turizmu, si svoj jedinečný kolorit, začnú viac uvedomovať.
Prístup : Po prílete do Caracasu sa presúvame letecky do Puerto Ordaz, ďalej po zemi do La Paragua a na záver malým lietadlom Cessna, s kapacitou 5 pasažierov na run-way v savane. Ešte pred odletom sa musíme preukázať pozývacím listom od kapitána Gonzála, ako najvyššej autority tejto Indiánskej komunity. Po 1,5 hod. prelete nad krajinou pralesov, kopcov a riek, pristávame na pralesnom letisku Eňepá, u susedov Hoti. Po pár hodinách pochodu budeme na území Hoti. Rovnakou cestou vzduch zem vzduch, sa o týždeň vrátime. Ak by sme chceli pokračovať cez tieto pralesné hory a rieky trvalo by nám to + o 2 x 1týždeň naviac, tak ako pri mojich predošlých dvoch expedíciach k Hoti územím velmi civilizovaných zlatokopectvom poznačených indiánov Yequana. Toto by tiež navýšilo cenu, nie lacnej expedície.
Termín : 31.12.-13.1. 2027
Fotografie z roku 2017 https://eu.zonerama.com/anakondabecko/Album/2730291 , fotografie z r.2018 https://eu.zonerama.com/anakondabecko/Album/2730291 Náklady a cena expedície : Letenky Turkish – od 900€, Lietadlo Cessna 2 x , prelet vnútroštátny 2 x, presun pozemný 2 x. Tieto sumy doplním a aktualizujem. Dar do komunity Hoti 500 USD Náklady na mňa sprievodcu pomernou čiastkou ostatných účastníkov. Honorár mňa ako organizátora a sprievodcu 1 000€.