Ahoj Kamaráti! Zdravím Vás uprostred obdobia veľkého letného cestovania. Pár obrázkami a postrehmi Vás chcem upozorniť na zaujímavú destináciu, toť za humnami, v Rumunsku. Od 15 rokov, kedy som si prečítal Šterbovu knihu Dunajská delta som tam chcel ísť. Neskôr už som vedel, že v mojom okolí je kamarát Tomáš, ktorý tam každoročne robí výpravy pre študentov z prírodovedeckej fakulty a je ochotný ma pribrať. Tento rok sa mi to v hodine 12 aj podarilo.
Delta sa v posledných časoch na Slovensku dostala do povedomia aj knižkou Borisa Filana o kamarátskej dovolenke v osídlach zvláštnych domorodých znalcov Slovenského pôvodu – oplatí sa prečítať. Každopádne sa ale neoplatí sa nechať odradiť. My sme tam túto knižku mali viacerí a bavili sa. Viac na Filanovom humore ako na intrigách jedného či dvoch lotrov, ktorí ale nijako nemôžu reprezentovať túto príjemnú krajinu. V delte totiž sú okrem kráľovstva prírody, aj pôvodní obyvatelia Ruského a Ukrajinského pôvodu. Tí tam žijú stáročia a ich dediny naozaj v mnohom pripomínajú obývaný skanzem. V delte sú aj suché stepi, kde sa pase v mnohých čriedach vraj okolo 2000 polodivokých koní. Delta je predovšetkým ale voda. Voľné plochy, lekná, lotosové kvety, tŕstie, zatopené lesy a množstvo kanálov, v ktorých sa treba vedieť vyznať. V Delte ma milo prekvapila čistota vody. Stoka polky Európy sa vďaka samočistiacej schopnosti a sedimentácii v mnohých jazerách mení na priezračné akvárium bohaté na život. Priezračné vraj boli aj Dunajské ramená v našej – vnútrozemskej Delte, ale to bolo ešte pred Gapčíkovom. Tie už v pôvodnej podobe viac neuvidím, a tak som sa vybral do vzdialeného Dunajského ústia poznať málo. Takže to bolo zopár postrehov slovom a viac radšej obrazom.
Všetkým Vám prajem príjemné cesty, ako aj všedné dni. Peter „Becko“ Ondrejovič