Človek, ktorého životný príbeh sa pre nikoho môže stať synonymom dobrodružstva, cestovania a túžby spoznávať nepoznané. Cestovanie je pre neho naplnením mladíckej túžby, ktorej zasvetil kus života. Ako už jeho prezývka napovedá, mnohé tu má na svedomí jeho rodný Beckov, či lepšie povedané impozantná vápencová skala beckovského hradu. Práve tu odštartoval svoju cestu za humná rodného chotára, korenenú objavmi so štipkou dobrodružstva.
Kontakt: +421 905 460 106, anakonda@anakonda.sk, anakondeiro@gmail.com
Rodná skala vyformovala z mladého šuhaja najskôr horolezca, neskôr organizátora zaujímavých expedícií kde môže naplno využívať svoje skúsenosti z jeho prvej životnej vášne – horolezectva. V priebehu 80tich rokov sa veľmi intenzívne venoval tomuto športu. Preliezol významné prvovýstupy v Tatrách a Dolomitoch. Počas rokov 1985 – 1993 bol členom republikového reprezentačného družstva a jeho výkony v stredných veľhorách (Tatry, Alpy) boli 5-krát ocenené ako „Najlepší výstup roka“. V roku 1992 absolvoval svoju prvú expedíciu na viaceré andské šesť-tisícovky, precestoval pritom polku juhoamerického kontinentu a súostrovie Galapágy. Rok 1993 bol pre vtedy už skúseného a úspešného lezca zlomový. Kvôli následkom na nohe po dlhom páde na skalách zanecháva výkonnostné horolezectvo. To mu však otvára nové obzory. Ešte s chromou nohou o rok po úraze organizuje prvú výpravu na stolové hory vo Venezuele spojenú s objavovaním tohoto fascinujúceho “strateného sveta”. Počas 5 mesačného pobytu v Južnej Amerike lezie, raftuje a aj lieta na paraglajding padáku. Priekopnícke bolo práve lietanie v tedy nepokojnej Kolumbii. Pravdepodobne prvý lietal nad indiánskym územím v pohorí Santa Martha, kde žijú nezávislí a k cudzincom nedôverčiví Indiáni Arhuakos. Tých si práve vďaka padáku získal čo sám považuje za veľmi pozoruhodné zblíženie. V rokoch 1995 – 96 podniká dlhú poznávaciu cestu cez pol Austrálie, cez Indonézske ostrovy Malajziu do Thajska. Organizuje ďalšie expedícia na stolové hory vo Venezuele kde sa Slovákom podarili hodnotné expedície. Najprv v roku 97 prvý prechod rozsiahleho masívu stolovej hory Auyán Tepuí so zlanením najvyššieho vodopádu sveta Salto Angel /979 m/. O rok uskutočňuje prvý kompletný prechod panenského Diabolského kaňonu na tej istej osudovej stolovej hore. Neskôr v roku 2004 sa sem vracia aby príbeh o tomto fascinujúcom svete stolovej hory a troch kamarátov nakrútili pútavý film Pavla Barabáša „Amazonia vertical“. Pri viacerých cestách spoznáva takmer všetky latinsko americké štáty od Mexika až do Patagónie. Najmä Južnú Ameriku, ktorú doposiaľ navštívil cez 50x. Za vrchol jeho doterajších cestovateľských snažení však sám považuje svoju druhú etiópsku výpravu „Expedíciu OMO “, kde pomocou filmárskeho umenia P.Barabáša vytvorili ďalší pútavý dokument o neľahkej ceste po divokej rieke k pôvodným kmeňovým spoločenstvám miznúceho afrického dávnoveku. Tento film ,,Omo-cesta do praveku“ patrí k tým najkrajším z Barabášovej dielne. Následne podniká expedície do Západnej Papui, k prírodným ľuďom doby kamennej Kombajom, amazonským Yanomamom a ďalšie tri návraty do miznúceho sveta starej Afriky na rieku Omo. Mimoriadna expedícia sa im podarila v roku 2018 k pralesným Indiánom Hodi vo Venezuele. Film “ Tieň jaguára “ získava prestížne ocenenia v celosvetovom meradle.
Peter sa dnes aktívne spoznáva svet a najmä prírodu kde len môže. Splav divokej himalájskej rieky Karnali, príležitostný kajak a kaňoning v Alpách, rafting, paragliding a treky v horách celého sveta – hoc aj za pomoci francúzkych barlí, na ktoré je pri záťaži posledné roky odkázaný, absolvuje viacero výprav každoročne. Špeciálnou kategóriou sú výpravy do odľahlých častí divočiny za pozorovaním prírody samotnej, prežitím v podmienkach z ktorých ľudia vzišli a ktoré dnes bezhranične ničíme, či bezcitne ,,civilizujeme”. Aby sa zo svojimi skúsenosťami mohol podeliť, začal sprevádzať najprv podobných nadšencov, čo časom prerástlo do vytvorenia jeho súkromnej cestovnej kancelári Anakondatour. Táto je zameraná práve na zážitkové poznávačky do najkrajších končín sveta, ktoré sám sprevádza.
Svoje zážitky a skúsenosti z ciest dokáže zaujímavo sa podeliť s jeho osobitým humorom, prezentovať na výstavách fotografií a besedách , fotografiami a materiálmi prinesenými z ciest. U Becka nájdete k tomu navyše skromnosť, priateľstvo, ochotu pomôcť každému v každej situácii, pokoru voči prírode, jej zákonitostiam – a predovšetkým dobré srdce.
Mgr. Karol Hlávka a Katarína Dugátová