Tag Archives: Domorodé kmene

Arhuakos – národ kokového listu

V prekrásnom prostredí, trochu bokom od civilizácie, uprostred kolumbijského horského pralesa žijú pôvodní obyvatelia pohoria Siera Nevada de Santa Marta – horskí Indiáni Arhuakos a Kogi. Od nepamäti tu v okolitých horách pestovali koku. Túto rastlinu tu pestovali už v samotnom počiatku vzniku svojej kultúry. Hovorí sa, že Boh stvoril túto kultúru a zároveň im dal rastlinu, ktorá sa natrvalo stala spojivkom medzi Bohom a ľuďmi.Cesta plná prekvapení.

OMO – magická rieka návratov

Zažil a zaznamenal Peter „Becko“ Ondrejovič z Beckova
Nápad urobiť vodácku expedíciu do starej Afriky sa ma napadol už počas prvej expedície do africkej divočiny v roku 2000. Namáhavým pochodom sme vtedy dvaja kamaráti, prvý krát vstúpili do tradičnej Afriky. Prechádzali sme územím divokých Surmov v juhozápadnej Etiópii. Neprívetiví domorodci, samopaly, levy, hyeny a vysoké teploty africkej krajiny. Pot a neistota, nám spríjemňovali náš prechod z vysočiny do afrických plání. Dorazili sme až do národného parku Omo kde som prvý krát uvidel veľkú africkú rieku – rieku Omo. Vtedy ma napadol projekt v duchu starých cestovateľov. No túto myšlienka na veľkú plavbu divou prírodou k tradičným domorodým kmeňom ležala v mojej hlave však už oveľa, oveľa skôr. Zrodila sa ešte v čase detských snov.

Delta rieky Orinoco

Jedinečný svet nespočetných labirintov rieky a pralesa. Tu všade v osadách na koloch žijú Indiáni Warao.

Omo, cesta do praveku

Expedícia OMO do Africkej divočiny. Prísť na prelome tisícročia do hocijakej krajiny sveta, kde ešte existujú aj posledné zvyšky prírodných národov, vonkoncom neznamená mať pred sebou jednoduchú cestu.

Nádherné Orinoco

Detský sen je ako program v mysli. Časom som túto krajinu začal aj skutočne spoznávať. Bola to láska na prvý dotyk. A tak som za seňoritou Venezuelou začal chodiť pravidelne. Šarmantnú krajinu, ktorú stredom predeľuje práve rieka Orinoko, som prešiel takmer zo všetkých strán. Spoznal som močaristú orinockú deltu, tajuplný svet stolových hôr, pestrý život zvierat na savanách, atraktívne karibské pobrežie, aj zasnežené Andy. Mnoho rokov mi však zamestnávala myseľ najnedostupnejšia oblasť Alto Orinoko – Horné Orinoko.

Expedícia OMO – cesta do praveku

Desaťročie 1995-2004 vyhlásila OSN za dekádu domorodých obyvateľov. Behom tejto doby by mali Spojené národy, vlády členských krajín, nevládne a iné organizácie zlepšiť ochranu ľudských práv domorodých obyvateľov. Toto prianie prichádza viac ako polstoročie po prijatí všeobecnej deklarácie ľudských práv, podľa nej sú všetky ľudské bytosti narodené ako slobodné, seberovné v dôstojnosti a ľudských právach. Ochrana náboženských obradov, zvykov, rituálov vlastníctvo tradičnej pôdy, posvätných miest, ústne tradície, práva na sebaurčenie či prístup ku vzdelaniu vo vlastnom jazyku, alebo účasť na rozhodovaní a vlastných záležitostiach – to všetko stále zostáva často prianím než realitou, ktorá sa predovšetkým na okrajoch civilizácie značne líšia so skutočnosťou.

Etiópia 2000

Prísť na prelome tisícročia do hocijakej krajiny sveta, kde ešte existujú aj posledné zvyšky prírodných národov, vonkoncom neznamená mať pred sebou jednoduchú cestu. Či už v juhoamerických krajinách alebo na ostrove Nová Guinea – väčšinou tomu bránia prísne obmedzujúce predpisy vlád týchto krajín. Raz im ide o ochranu prírodných kmeňov pred našimi nákazlivými chorobami, inokedy o ochranu pred negatívnym vplyvom turizmu. No na druhej strane často sa nič nerobí proti oveľa zničujúcejšiemu tlaku ťažobných spoločností, dobytkárskych fariem a zlatokopov a následne alkoholizmu.

Plavba po rieke OMO – do africkej minulosti

Pôvodné kmeňové spoločenstvá sú na juhu ešte ako živé etnografické múzeum moderného veku. Žiadna iná Africká krajina si nezachovala tvár dávnej afriky tak dobre ako Etiópia. Vďaka predošlým 5 bádateľským expedíciám na rieku Omo som pripravil unikátnu poznávaciu plavbu. Vynechávame náročný horský kaňon splavný len zohratému rafterskému týmu. Uprednostňujeme kmeňové územie. 6 dní a 200 km plavby na rieke, táborenie, rybačka, pozorovanie zvere a ľudí okolo rieky. September a október je najlepší obdobie celého roka. Klesajú vysoké vody a domorodci prichádzajú sadiť kukuricu a proso na riečne brehy. Stovky domorodých tvárí. Postupne sa Vám budú odkrývať tajomstvá povodia rieky Omo.

Nepoznané tajomstvá Južného Sudánu

Južný Sudán je momentálne najmladším štátom na svete s hlavným mestom Juba. Vznikol odpojením sa od Sudánu (hlavné mesto Chartúm) v roku 2011, kde dominuje moslimské náboženstvo. Južný Sudán je prevažne kresťanská krajina ktorá sa už v rámci „veľkého“ Sudánu vyvíjala po vlastnej osi. Momentálne je ukážkou krajiny, kde sa snúbia všetky tzv. „pasce chudoby“. Nachádza sa tu nerastné bohatstvo, najmä početné náleziská ropy a nie len tie sú dôvodom dlhodobých vojenských konfliktov medzi miestnymi kmeňmi a klanmi. Južný Sudán nemá prístup k moru a viaceré susedné krajiny sa práve nepovažujú za najstabilnejšie (Stredoafrická Republika) a demokratické (hoci to majú v názve, ako napríklad Demokratická Republika Kongo). Lídri krajiny si tiež nič nedajú za klobúk a nedávno bol v krajine podpísaný krehký mierový dohovor medzi aktuálnym prezidentom Salva Kiirom a jeho protikandidátom Riekom Macharom.

CK Sancho Tour | Boat4u | MANA-Shop | Splav Hrona | Rafting & Canyoning v Slovinsku | Chata Kosodrevina

- mapa stránky -