V dávnych časoch, veru už pred tridsiatimi rokmi som prvý krát zočil Alpské velikány. Bolo to síce celkom ilegálne ale podarilo sa. Jednoducho som z Juhoslávie v lete roku 1984 preliezol Julské Alpy do Talianska niekde pri Tarviziu, nasadol na vlak a zašiel sa pozrieť do Benátok. O tri dni, opäť poza bučky rovnako bez razítka v pase nazad. O rok ma našťastie už horolezecký tréneri vybrali na oficiálny horolezecký zájazd a tak som začal spoznávať svoje najobľúbenejšie pohorie – Dolomity v tej najvertikálnejšej podobe, zväčša to bolo spoznávanie na končekoch prstov. Prešlo viacej horolezeckých sezón a mnoho nádherných výstupov najmä na južnej stene Marmolady. Potom úraz a roky spomienok. Celý svet mi bol bližší a tak som začal s nostalgiou túžiť po návrate.
Návraty dnes prichádzajú takmer každý rok. Dnes už to nie je o horolezectve ale skôr o takej náročnejšej turistike po feratách. K tomu občas bombónik na torte – lietanie na paraglajdoch.
Touto cestou Vás, ktorí ste feraty zatiaľ neskúsili inšpirovať. Obtiažnosť je rôzna, stačí si správne vybrať a vyraziť len 700 km. Zážitky z Dolomitov sa vyrovnajú mnohým tým z ďalekých svetov.
Horám zdar Becko
