Nápad ísť do Afriky , len ¾ roka po návrate z Galapág vznikol vlastne vďaka maďarskej národnej pohrome. Moji kamaráti totiž kvôli sneženiu a zmätkom ešte v marci 2013 na diaľnici pri Budapešti nestihli lietadlo do Ekvadoru . Museli si zaplatiť novú letenku aby neprepadla drahá už vyplatená jachta okolo súostrovia Galapágy. Keďže letecká spoločnosť za to nemohla, nemali nárok na odškodné. Avšak podarilo lobovať a KLM veľkoryso ponúklo náhradný let niekam na svete. Rozhodnutie padlo na východnú Afriku. Program sme vymysleli tak, aby tam boli vždy dve alternatívy – drahšia aj lacnejšia.
Začali sme v Ugande, lebo aj moji kamaráti túžili po gorilách. Zrejme som ich nainfikoval svojimi fotografiami z pohoria Wirunga v Rwande pred dvoma rokmi. Gorily horské sú veľmi ohrozený druh a navyše sú nám tak podobné. Platený turizmus z troch susediacich krajín Kongo, Rwanda a Uganda do jediného pohoria kde žijú, je žiarivým príkladom toho, ako ekológia prináša profit do štátnej pokladne, miestnym ľuďom a v podstate zachraňuje celý ekosystém. Bez Diany Fossey a jej nasledovníkov by dnes už všade boli políčka namiesto lesa a ľudia namiesto goríl a prírody vôbec. Kto zažil, neĺutoval. Tento nie celkom lacný trojdňový výlet sme neabsolvovali všetci.
Niektorí, sme zatiaľ nezaháľali a pobudli v prostredí divokej vody a vidieckej krajiny Bieleho Nílu . Robí sa tu parádny komerčný rafting. Špičkoví vodáci z celého sveta sem chodia trénovať rodeo na kajakoch vo veľkých vlnách. Amatéri ako my, si aspoň objednajú rafting u profesionálov.
S turistami sa jazdí voda do obtiažnosti ww5 ( zo 6. stupňov) a táto rieka patrí do svetovej desiatky najdivokejších a najkrajších perejí využívanými na komerčný rafting.. aby bol zážitok dokonalý, naša Slovensko- česká posádka volila vždy najťažšiu cestu. Byť cez palubu v takýchto vodách je potom celkom vzrušujúci adrenalín.
Neskôr už spoločne sme všetci pokračovali do Kene. Tu sme už mali k dispozícii na celý zvyšok pobytu dve vozidlá, aby sme mohli absolvovať pestrý program. Druhým high-lite zájazdu bol výstup na jeden z vrcholov druhej najvyššej hory Aafriky, Mt. Kenya – Kirinyanga – alebo Hora jasnosti. Tento výstup aj s návratom trvá 4dni. Na rovníku v Afrike bola povedaná aj pamätná veta ,, ak Vám niekto povie, že v Afrike je teplo, tak mu neverte“ . Počas mrazivého rána výstupu, totiž teplomer klesol až k -8 stupňom C. Zážitok z nádherného vysokohorského prostredia však nikto neľutoval
Podaktorí sme sa rozhodoli zostať v podhorí . Nachádzajú sa tu viaceré vynikajúce rezervácie divej zvere. Absolútna Africká špička je súkromný ranč Ol Pajeta. Ten dnes zaberá cez 300km2. Okrem toho, že sa tu vyskytujú všetci zástupci veľkej päťky, rezervácia je špecializovaná na ochranu nosorožcov. Čiernych- dvojrohých tu žije asi stovka, čo je najväčšia koncentrácia vo Východnej Afrike vôbec. Okrem toho silná populácia nosorožcov bielych a 4 nosortožce biele- severné, dovezené z Dvora Králové n.Labem. Tu je ich posledná šanca sa rozmnožovať pretože v Južnom Sudáne, odkiaľ pochádzajú sú už vyhubené. Okrem toho je tu aj špeciálna rezervácia pre šimpanzy, ktoré v Keni už nikde inde nežijú. Všetky pochádzajú z okolitých krajín, častokrát boli zhabané, lebo s nimi bolo zle zaobchádzané a tu dostali úžasnú šancu pre návrat do prírody.
Les Ngare Ndare kúsok ďalej je posledným migračným koridorom slonov z oblasti Mt.Keny do rezervácie Samburu . Rastie tu ohromne veľa druhov stromov a v ich korunách dnes vedie 500 metrový visutý chodník. Nám sa podarilo z nadhľadu takto pozorovať lesné slony.
Obe exkurzie boli doslovne raj pre fotografa a to sme mali pred sebou ešte ďalšie super ciele.
Národný park Hells gate je výnimočný tým, že netreba byť zatvorený v aute ako inde. Nežijú tu totiž levy. Jazda na bajkoch povedľa skalného kaňonu sme si mohli vychutnávať prítomnosť zebier, antilóp a žiráf. Neskôr prišli dva dni v rezervácii, ktorá je doslovne národným pokladom krajiny _ Masay Mara je značka pre safari celosvetovo preslávená rovnako ako susedné Serengeti v Tanzánii.
Cestou na pobrežie sme si boli užiť ešte trocha slnka a mora s vlnami Indického oceánu.
Bezpochyby toho krásneho bolo ďaleko viac, ale to doporučujem každému raz v živote zažiť.
Hakúna Matata Becko
